Čo pomôže slovenským lazom?

Autor: Stano Horník | 23.2.2015 o 6:00 | Karma článku: 8,78 | Prečítané:  1811x

V komunálnej sfére sa pohybujem od roku 2007. Mnohí tu v Hriňovej si ma pamätajú ešte ako prednostu mestského úradu, následne ako primátora mesta.  A hoci som vo svojom živote aj čo to precestoval, toto mesto bolo a bude vždy pre mňa domovom. Možno aj preto, že Hriňová nie je typickým mestom, keďže sa nachádza ďaleko od veľkých rozvojových centier. To čo nás definuje, a čo mám rád, je božský kľud Podpoľania.  

Veľká časť tohto kraja je totiž osídlená rozptýleným osídlením tzv. lazmi, v iných kútoch Slovenska poznáme napríklad kopanice, rale a štále. Aj na týchto územiach žijú ľudia  so svojimi každodennými problémami. Je úlohou štátu a samosprávy prijímať rozhodnutia, ktoré umožnia týmto ľuďom zostať pri hospodárení na pôde, pri poľnohospodárskej prvovýrobe, gazdovaní, rozvíjaní agroturizmu a vidieckeho turizmu.

Aj preto pracujeme na Podpoľaní s mnohými ďalšími nadšencami, starostami, ale aj podnikateľmi na tom, aby nezanikol unikátny typ historickej štruktúry poľnohospodárskej krajiny. Tej, ktorú každý návštevník regiónov hneď spozná podľa mozaiky úzkopásových polí, lúk a pasienkov, dotváraných medzami, terasami, valmi, kopami a tradičnou architektúrou. Naše Hriňovské lazy sú výnimočné práve tým, že neboli zasiahnuté kolektivizáciou poľnohospodárstva v časoch socializmu. Je dôležité, aby sa o zachovanie pričinil jednotlivec, miestna komunita, ale aj štát.

Z vlastného poznania viem, že jednoduchý človek, ktorý sa pod Poľanou živil vlastnou prácou, dokázal prosperovať a uživiť svoju rodinu aj v tých najťažších obdobiach ako boli svetové vojny, obdobia neúrody, či bývalý režim. Ale vysporiadať sa s tým, čo priniesol ponovembrový vývoj spoločnosti, je pre neho čoraz ťažšie.

Aj my bojujeme s celospoločenskými javmi, ako je nedostatok pracovných príležitostí, vysoká nezamestnanosť v radoch mladej generácie, vysťahovalectvo, nevyužitý potenciál cestovného ruchu, ale aj potravinová bezpečnosť a aféry s predajom nekvalitných potravín. No práve tu vidím veľký potenciál a unikátnu príležitosť. Nastavme efektívne nástroje na pomoc gazdom, farmárom a mikropodnikateľom, ktorí majú chuť oživiť lazy. 

Ono to totiž nie je tak, že samospráva nevie a nechce. Napríklad v Hriňovej sme  pre rok 2015 znížili sadzbu dane z pozemkov pri ornej pôde, ovocných sadoch a trvalých trávnych porastoch na nulu. Výnos tejto dane nie je pre mestskú pokladňu natoľko významný, aby sme odpustením dane z poľnohospodárskej pôdy nemohli priamo prispieť k zachovaniu tradičného hospodárenia. V priebehu roku budeme analyzovať následný efekt na obrobenosť pôdy. Možno aj štát by mohol skúsiť spraviť pre regióny niečo viac, ako len hovoriť o zahraničných investoroch.

Ak sa vám táto moja prvotina na blogu páčila, podporte ma na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?