Slovensko môže byť raj pre turistov

Autor: Stano Horník | 2.3.2015 o 7:52 | Karma článku: 7,63 | Prečítané:  1245x

Patrím ku tzv. Husákovej generácii, ktorá si otvorenie hraníc po novembri 89 patrične užila. Nemyslím tým cestovanie ako súčasť organizovaných zájazdov prostredníctvom cestovnej kancelárie. Svoje cesty sme plánovali výlučne individuálne. Na každoročných potulkách Európou autostopom, vlakom alebo na bicykli sme s nadšením objavovali, nachádzali inšpiráciu a porovnávali „svet vonku“ s domácou realitou. Boli to časy cestovateľských denníkov, kedy sme si večer s dobrým pocitom značili cestovateľské zážitky.

Mojou prvou veľkou cestou, ešte ako osemnásťročného mladíka, boli stavby mládeže vo Francúzsku v Drôme Provençale, departemente prostom a jednoduchom, so stredovekými mestečkami a levanduľovými poliami. Cestou autostopom na Etnu ma zase vždy inšpirovali skôr zabudnuté a chudobnejšie regióny, lebo sa mi zdali autentickejšie. Pre cestovateľa znamenajú prísľub dobrodružstva.

No a pri ceste na polárny kruh som bol nadšený malebným vidiekom Škandinávie, divou prírodou a nekonečnosťou. Za skúsenosť stálo otestovanie vybavenosti pre cykloturistov v Slovinsku, prekvapila ma rozmanitosť krajov a životaschopnosť podhorských oblastí v rumunskej Bukovine. Vďaka cestovaniu viem ako funguje agriturismo v Toskánsku, ako sa darí vinárom a podnikateľom v cestovnom ruchu na alsaskom vidieku.

V Španielsku mi zase k srdcu prirástla vetrom a oceánom ošľahaná Galícia, región skromných a prívetivých ľudí. Aj po rokoch mi v ušiach znejú tóny miestnych gajdošov, krik jarmočníkov, pravá ferria gallega. Dodnes v nose cítim vôňu smažených churros a rybieho trhu lonxa. Spomínam na farby prístavu s loďami barcos naloženými miestnym zlatom mejillones, jedlým lastúrnikom slávkou. Na vlastných nohách som si vyskúšal nočnú púť z pobrežia Atlantiku do mesta pútnikov Santiaga de Compostela.

Dodnes rád cestujem a ešte radšej mám návraty. Doma si totiž vždy uvedomím, aký potenciál v sebe ukrýva celé Slovensko. To, čo nás fascinuje v Galícií, Škandinávii, či Taliansku, máme pre zahraničných turistov aj my doma. Unikátne regióny, tradície, jedlá, históriu, prírodu. Keď turistov už len pre to naj-... baví navštíviť najjužnejší, najsevernejší, či najzápadnejší bod Európy, prečo by ich nebavilo navštíviť krajinu a regióny v srdci Európy? 

Na Podpoľaní nájdu neopakovateľný kraj s úzkymi políčkami, medzami a terasami, ktoré naši predkovia pracovitými rukami vyryli do tváre krajiny. Kraj s roztrateným osídlením, rozkvitnutými divými čerešňami a horiacimi farbami jesene. S hrdými ľuďmi, živými zvykmi a tradíciami. Od valašskej kolonizácie podnes zdobila Podpoľanie, ale aj iné regióny Slovenska práca rúk a ľudský um.

Pri využití správnych nástrojov, dobrom komunitnom plánovaní, pochopení a súdržnosti miestnych môžu byť aj odľahlé regióny Slovenska rajom na zemi. Aj pre turistov, aj pre nás, ktorí v nich žijeme.

Je na to ten najsprávnejší čas. Tento príbeh musíme dopovedať.

 

Ak sa vám môj blog páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?