Zmení Jamie Oliver systém stravovania na školách?

Autor: Stano Horník | 3.8.2015 o 18:52 | (upravené 3.8.2015 o 18:59) Karma článku: 6,01 | Prečítané:  1392x

Slávny britský šéfkuchár bez čapice kedysi cez televíziu učil variť aj Slovákov. Zdá sa, že veľa kuchárok zo školských jedální jeho relácie nepozeralo.

Pomoc Jamieho Olivera by totiž mnoho našich školských jedální potrebovalo minimálne pri výbere potravín. Možno by potom väčšina vydaných jedál skutočne skončila tam, kde má, a nie v koši.

V posledných mesiacoch sme boli svedkami opakovanej snahy o legislatívnu úpravu stravovania v školských bufetoch. Predkladané novely školského zákona mali zaručiť, aby v nich boli ponúkané zdravé doplnkové jedlá. Cieľom obidvoch poslaneckých návrhov bolo zvýšenie kvality stravovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach a zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov Slovenska. Ten je totiž alarmujúci.

Ministerstvo zdravotníctva preto predložilo pred pár dňami do medzirezortného pripomienkového konania novelu vyhlášky o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. V dôvodovej správe sa píše, že štatistiky OECD vykazujú v rámci krajín Európy nadváhu u 21 % detí. V niektorých štátoch je to takmer až 44 % Upravenie sortimentu v bufetoch, automatoch a iných formách predaja na školách má zároveň korešpondovať s prioritou Európskeho akčného plánu detskej obezity na roky 2014 – 2020. Tou je zabezpečiť širokú dostupnosť zdravej voľby potravín pre deti.

Vážne výhrady k zmene zákona majú samotní prevádzkovatelia školských bufetov. Dávam im za pravdu v tom, že zavedenie upraveného sortimentu predaja zdravých potravín prakticky nič nevyrieši. Deti si deficit po cukrovinkách a sladkých nápojoch vynahradia v neďalekom obchode cestou do školy.

Školské bufety a automaty ale predstavujú len menšiu, doplnkovú časť školského stravovania. Naša pozornosť by sa mala upriamiť na stravovanie v školských jedálňach, ktorých prevádzka a financovanie je zabezpečované z rozpočtov obcí, samosprávnych krajov, orgánov miestnej štátnej správy v školstve, zriaďovateľov cirkevných alebo súkromných škôl.

Podľa zákona školská jedáleň:

  • pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných výživových dávok, materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva a s možnosťou využitia receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre zostavovanie jedálnych lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka;
  • môže pripravovať diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie podľa materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie vydané ministerstvom školstva;
  • poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky;

Toľko teória. Prax však dokazuje, že situácia v našich jedálňach je diametrálne odlišná a neuspokojivá.

Dovolím si tvrdiť, že základný problém vzniká pri procese verejného obstarávania. Z menšej časti je to nepochopenie myšlienky rozvíjania lokálneho trhu. Školy, obce alebo VÚC ako povinní verejní obstarávatelia sa majú v zmysle zákona rozhodovať podľa kritéria, ktorým je, ako ináč, najnižšia cena. Teda nie kvalita, čerstvosť, krátky čas od výroby potraviny, jej spracovanie po cestu na stôl a vylúčenie pomocných chemických látok.

Aj z tohto dôvodu ťahajú za kratší koniec výrobcovia kvalitných slovenských potravín, miestni výrobcovia a farmári. Pritom, čím viac čerstvých domácich potravín sa objaví na školách, tým viac pracovných miest sa podarí udržať alebo vytvoriť. Aj preto majiteľ miestnej mliekarne nechápe, prečo škola nemá záujem o kvalitné mliečne výrobky. Rovnako miestna pekáreň márne ponúka svoje výrobky, hoci sú opatrené registrovanou známkou Regionálny produkt Podpoľanie.

Ak teda školy „bojujú“ o žiaka školským vzdelávacím programom postaveným na regionálnej výchove, jej súčasťou by mala byť aj regionálna strava. Zároveň by mala byť aj rešpektovaná vôľa rodičov, ktorí sa podieľajú na úhrade nákladov na nákup potravín. Školské jedálne by tak mali v oveľa väčšej miere spolupracovať s miestnymi farmármi a ponúknuť žiakom jedlá z kvalitných domácich potravín.

Momentálne to však ale na Slovensku vyzerá, že zmeniť stravovacie návyky detí a aj spôsob prípravy jedál na školách by dokázal azda len legendárny kuchár bez čapice Jamie Oliver. Ten si však najprv musí splniť svoju domácu misiu :) Škoda.

Ak sa vám článok páči podporte ho na vybrali.sme.sk.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?