Slovensko sa radí k najslabším krajinám EÚ napriek hospodárskym výsledkom rastu ťahaného vývozom masovej produkcie „montážnych dielní“. Zároveň sme krajinou s priepastnými regionálnymi rozdielmi, ktoré sa v posledných desaťročiach ešte viac prehĺbili.
Obrovské zaostávanie najslabších regiónov a vidieka rozhýbalo veľkú časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Vidiek sa vyľudňuje, postupne prichádza o generáciu mladých ľudí, absolventov škôl, ktorí si vykročenie do produktívneho života predstavovali ináč. Netreba pritom zabúdať na problémy odlúčených rodín, ktoré sa prejavujú na stave spoločnosti. Urbanizácia a sťahovanie za prácou má veľký vplyv na kvalitu života v metropolách. Tie majú len obmedzené možnosti rozvoja, prejavuje sa preľudnenosť, vznikajú problémy s bývaním, dopravou, životným prostredím, výberom miestnych daní, ale aj chýbajúcimi podielovými daňami na neprihlásených obyvateľov. Negatíva najviac pociťujú „pôvodní“ obyvatelia, pre ktorých sa ich domov dramaticky mení. Tento chorobný stav vnímame ako „hypertrofiu“ krajiny.
Pritom práve slovenský vidiek má reálny potenciál na vznik stoviek tisíc pracovných miest. To by sme sa ale mali začať skutočne systematicky venovať rozvoju regiónov a vidieka. Zákon, ktorý mal zabrániť výpredaju pôdy do zahraničia, naopak skomplikoval nadobúdanie pôdy pre drobných gazdov a farmárov. Dnes absolventi slovenskej poľnohospodárskej univerzity skupujú pôdu pre zahraničných investorov cez nastrčené spoločnosti. Všetky pravidlá sú nastavené v prospech agrobarónov. Dotačná politika je nastavená na vyplácanie dotácií na výmeru. Peniaze sú vyplácané za mulčovanie a často aj za ničnerobenie.
Za posledné štvrťstoročie sme ohrozili potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť. Dramaticky sa prehlbuje závislosť krajiny na dovoze. Podľa čerstvých štatistík ponúkajú obchodné reťazce len 40 % domácich produktov. Lobizmus, vysoké marže a prísna legislatíva bránia prístupu prvovýrobcov na lokálny trh.
Sme jednou z mála európskych krajín, ktorá plytvá svojimi prírodnými zdrojmi. Pri neustále sa zvyšujúcej ťažbe drevnej hmoty, je na domácom trhu čoraz väčší nedostatok. Zanikajú miestne píly. S každým kamiónom vyvážame z krajiny prácu. Nadnárodné konzorciá napriek odporu miestneho obyvateľstva hľadajú za každú cenu cesty na presadenie ťažby strategických nerastných surovín. Prečo aj nie, keď im naša legislatíva ponúka možnosť vysokého zisku na úkor regiónov, v ktorých zostáva len ekologicky zdevastovaná krajina.
Veľkou príležitosťou pre rozvoj vidieka bol, a stále aj je, prístup LEADER (v súčasnosti CLLD). Podľa experta na komunitou riadený miestny rozvoj, Petra Rusnáka, znamenal systém prípravy a riadenia aplikovaný ministerstvom totálny rozvrat všetkých hodnôt, ktorými sa tento prístup riadi. Nastavenie procesu výberu miestnych akčných skupín - MAS nahrávalo do kariet špekulatívne zakladaným partnerstvám, vytvorilo podmienky pre korupciu a znehodnotilo základnú podstatu programu CLLD/LEADER. Postavením všetkých MAS na jednu štartovaciu čiaru je ministerstvo ochotné dať veľký balík finančných prostriedkov do rúk ľuďom, ktorí ani nevedia čo LEADER je. Rýchle prerozdelenie financií stojí nad princípmi a hodnotami tohto jedinečného nástroja na vyrovnávanie priepastných regionálnych rozdielov.
Pri našich cestách po Slovensku stretávame ľudí, ktorí si uvedomujú, v akom neutešenom stave je slovenský vidiek. Mnohí reagujú pozitívne na navrhované zmeny.
Veľa sa dá urobiť na miestnej úrovni. Tak ako sa to začalo dariť na Podpoľaní, kde sme zriadili nový participatívny spôsob riadenia biosférickej rezervácie. Svoje slovo tak majú všetci aktéri, miestna a štátna správa, vzdelávacie inštitúcie, poľovníci, aktivisti, správcovia lesného fondu, ale predovšetkým miestni obyvatelia.
Slovenský vidiek vieme zachrániť:
podporou tradičného obhospodarovania pôdy a zvýšením potravinovej sebestačnosti Slovenska, zadefinovaním štatútu farmára a farmárskej rodiny a podporou rodinného podnikania na vidieku;
zjednodušením legislatívy pri predaji z dvora, zavedením štatútu mikropodnikania;
efektívnym čerpaním eurofondov;
podporovaním alternatívnych zdrojov energie;
vytvorením príležitostí na uplatnenie mladej generácie v poľnohospodárstve;
podporou inovácií a startupov;
integráciou primárnych výrobcov do potravinového reťazca;
zabránením vývozu primárnych zdrojov z regiónu.
Viac riešení pre vidiek nájdete aj v programe strany Šanca.
Rozvoj regiónov by znamenal pre mnohých Slovákov kvalitnejší život. Uvedomujeme si to a prichádzame preto s konkrétnymi riešeniami. Slovensko je plné šikovných a poctivých ľudí, ktorí majú za sebou kus práce a sú odhodlaní zmeniť našu krajinu k lepšiemu. Avšak zvolením starých politikov sa pripravíme o možnosť prirodzeného rozvíjania regiónov, trvalého rastu hospodárskej úrovne, konkurencieschopnosti a životnej úrovne obyvateľov vidieka. Zmeňme to 5. marca a zachráňme náš vidiek. Dá sa to.
Ak sa Vám blog páči, hlasujte zaň na vybrali.sme.sk. Ďakujem.
